Ako sporiť, alebo si vytvoriť finančnú rezervu

12. September 2017 Sporenie

Ako a kedy začať sporiť ? Tak na túto tému dostanete informácie od  kompetentnej osoby. Sporím totiž už od čias, kedy som začala vnímať peniaze ako platidlo a to je už poriadne dlhá doba. Sporiace produkty tej doby sú medzičasom vypovedané,  ale aj efektívne investované napríklad aj  v rekonštrukcii rodinného domu, z ktorého si teraz po rokoch jeho prenájmom užívam pasívny príjem.

Bezbolestné sporenie

Pre mňa sporenie znamená  bezbolestné, alebo menej bolestné mesačné odkladanie určitej sumy, radšej formou zaujímavého finančného produktu, namiesto do vankúša – tzv. individuálne sporenie. Lebo sporenie je nielen odkladanie,  ale aj zhromažďovanie momentálne nadbytočných finančných prostriedkov, ktorého cieľom je nadobudnutie úspor. A prostredníctvom nich vzniká majetok.

Verte mi nebude to rýchle, ale šanca, že rozumným šetrením a neskôr investovaním sa ku nemu dostanete je oveľa vyššia ako keď všetko do centa miniete a každý mesiac začínate od nuly. Takéto sporenie môžeme nazvať aj cielené, lebo zhodnocujeme financie s cieľom a to vo forme sporiacieho účtu , alebo vkladnej knižky. Tá druhá forma je obľúbená najmä u  staršej generácie,  produkt  je podobný sporiacemu účtu, ale odlišuje sa nepravidelnosťou vkladov ako aj vkladaných financií, takže môže byť výhodný pre tých, ktorí nemajú isté mesačné príjmy.

Vedeli ste koľko Slovákov šetrí? Sporiť by chcelo až  60 %, ale pravidelne si naozaj sporí iba ca 20 % ľudí. Napriek tomu väčšina Slovákov ale zastáva názor, ktorý sa prikláňa skôr k šetreniu a následnej kúpe ako k životu na úver.

Finančná rezerva

Pre menej šetrné povahy sa doporučuje mať „uloženú“ finančnú rezervu, ktorá by mala zodpovedať 5-6 mesačným výdavkom, alebo z dlhodobého hľadiska  10 % z mesačného príjmu.  Podľa finančníkov by malo optimálne až 20 % z príjmov smerovať do vytvárania dlhodobých aktív, vrátane sporenia na dôchodok. A výška úverov by v domácnosti nemala presiahnuť 30 % príjmov. Za touto hranicou je už ohrozený bežný chod rodiny, ako aj schopnosť financovať akékoľvek ďalšie potreby.

Na bežnú finančnú spotrebu v domácnosti by malo ísť maximálne 40 % z mesačných príjmov rodiny. Myslia sa tým výdavky spojené s bežnou prevádzkou domácnosti – strava, oblečenie, cestovné, kultúra, voľný čas. V tejto oblasti má mnoho ľudí rezervy, ktoré si často neuvedomujú. Dôležité je poznať výšku týchto výdavkov a mať ich pod kontrolou. Ideálne je si výdavky zapisovať, sledovať a v prípade potreby regulovať.

Finančnú rezervu sa oplatí  mať najmä na tzv. „nepredvídané“ udalosti. Tou najsmutnejšou  je pohreb v rodine. Veľa starších ľudí je na túto neodkladnú „príležitosť“ pripravených, dokonca zachádza o krok ďalej. Majú zabezpečené  „svoje  miestečko“ so solídnym pomníkom, vyrytým menom a dátumom narodenia už za svojho života. Vďaka tomu sa  potom menej solventní pozostalí nedostanú do finančnej tiesne.

K veselším nepredvídaným udalostiam patrí svadba v kombinácii s prírastkom do rodiny. Pokiaľ sa jedná o mladého človeka bez pomoci rodiny to nezvládne. Dnes je medzi mladými rozšírené nebrať sa aj z dôvodu financií čo sa mi zdá byť veľmi smutné najmä pre romantický párik 😉

Vedeli ste koľko si Slováci dokážu ušetriť ?  V tejto štatistike sme lepší , že vraj šetríme o 20 Eur viac ako Česi,  mesačné úspory našincov dosahujú ca 100 Euro mesačne.

 

Autorka: E.R.M.

 

You could be interested in